Syndróm náhleho úmrtia dojčiat
(Sudden infant death syndrome- SIDS).

Aktuálna definícia:
Stav, kedy dôjde k neočakávanému, náhlemu úmrtiu dieťaťa (dojčaťa) mladšieho ako jeden rok, pričom ani podrobný patologicko-anatomický rozbor získaný pitvou dieťaťa, obhliadka miesta úmrtia a podrobné informácie o zdravotnom stave dieťaťa neobjasnia príčinu úmrtia.

V západných krajinách je to v súčasnosti s 25% najčastejšia príčina úmrtia detí v období medzi prvým a dvanástym mesiacom života. Napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch došlo k skoro dvojnásobnému poklesu výskytu tohto javu, stále postihuje približne 30-60 detí na 100 000 novonarodených jedincov a tieto hodnoty sa v posledných rokoch už nedarí znižovať. Veľký počet detských úmrtí sem však pravdepodobne nie je zaradených z dôvodu predpokladu inej, rovnako pravdepodobnej príčiny úmrtia (napríklad infekt dýchacích ciest) a preto reálne čísla môžu byť vyššie ako zverejnené hodnoty. Odborníci z renomovaných pracovísk rôznych krajín ponúkajú v odborných publikáciach veľký počet pravdepodobných príčin náhleho zlyhania detského organizmu, z čoho vyplýva, že doteraz neobjavili univerzálny faktor spôsobujúci daný stav alebo sa skôr potvrdzuje fakt, že príčinou zlyhania detského organizmu bude kombinácia niektorých z nižšie uvedených faktorov. Moderná medicína nevie pri pôrode dieťaťa predpovedať či bude alebo nebude postihnuté SIDS, avšak vie určiť rizikové skupiny detí (viď. Rizikové faktory), ktoré by mohli byť viacej ohrozené týmto stavom. Výchova zameraná na matky tejto cieľovej skupiny pomáha výrazne znížiť riziko SIDS.

Predpokladané príčiny SIDS

Porucha regulácie dýchania
Prepokladá sa porucha inervácie a regulácie dychovej aktivity dýchacieho svalstva v spolupráci s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy dieťaťa (viď. nižšie).
Nezrelosť centrálnej nervovej sústavy
V predĺženej mieche mozgu existujú nervové bunky, ktoré sú zodpovedné za schopnosť spontánneho dýchania ľudského jedinca. U detí postihnutých SIDS vedci predpokladajú nezrelosť týchto štruktúr, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť v spolupráci s rizikovými faktormi smrť dieťaťa.
Poruchy srdcového rytmu
U niektorých detí lekári a genetici zistili dedičný defekt spôsobujúci poruchu vodivého systému srdca. Táto môže zapríčiniť nepravideľnosť srdcového rytmu, ktorá sa pri súhre určitých udalostí môže tiež stať smrtiacim faktorom.
Infekcia
Pri infekte dýchacích ciest sa potvrdil nežiadúci vplyv toxínov produkovaných baktériami spôsobujúcimi infekciu, ktoré môžu zapríčiniť úmrtie dieťaťa hlavne v kombinácii s prítomnosťou nikotínu (dieťa matky fajčiarky).
Metabolické ochorenia
Pestrá skupina vrodených dedičných ochorení, ktoré môžu zaviniť dekompenzáciu detského organizmu.
Vdýchnutie žalúdočneho obsahu
Niektorí autori považujú aspiráciu žalúdočného obsahu s reflexnou zástavou dýchania za možnú príčinu SIDS, aj keď v poslednej dobe sa od tohto názoru ustupuje.
Rizikové faktory
Veľmi pestrá skupina faktorov, ktoré sú prítomné u väčšiny postihnutých detí. Samé o sebe SIDS nespôsobujú, ale v kombinácii s vyššie uvedenými príčinami jeho pravdepodobnosť výrazne zvyšujú.

  • Sociodemografické faktory
    Napriek tomu, že SIDS sa vyskytuje u detí pochádzajúcich z rôznych sociálnych prostredí, jednoznačne s vyššou frekvenciou postihuje deti pochádzajúce z nižších spoločenských vrstiev, deti príliš mladých alebo slobodných matiek a rodičiek s nižšou vedomostnou úrovňou. Niektoré rasové skupiny sú postihnuté častejšie, pričom však treba upresniť, že to pravdepodobne nesúvisi s rasovým pôvodom ako skôr so sociálnym postavením. Rizikovejším pohlavím je chlapčenské (o 30-50%) a najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 2.-4. mesiacom veku života.
  • Faktory súvisiace s tehotenstvom
    Nízka pôrodná hmotnosť novorodenca (<2500g), predčasný pôrod (>6 týždňov pred predpokladaným termínom), kratšie odstupy medzi jednotlivými graviditami, druhé a ďaľšie tehotenstvá sú z pohľadu štatistiky spojené s vyšším výskytom SIDS (3-4x násobné riziko).
  • Faktory ovplyvňované matkou
    Plody matiek, ktoré fajčili počas tehotenstva majú 3- 5x vyššie riziko postihnutia SIDS, pričom pravdepodobnosť narastá úmerne v závislosti od dennej dávky cigariet. Práce, ktoré sa zaoberajú vplyvom užívania alkoholu matkou počas tehotenstva neprinášajú jednoznačné závery, ale malé množstvo takto zameraných výskumom podporuje podobný nežiadúci efekt tejto drogy.
  • Spánkový režim a poloha pri spánku
    Jedným z najznámejších nepriaznivých rizikových faktorov je jednoznačne neprimeraná poloha dieťaťa pri spánku. Americká spoločnosť detských lekárov (AAP) už približne 10 rokov odporúča, aby zdravotnícky personál a matky neukladali dieťa pri spánku na bruško (tzv. pronačná poloha). Vhodnými polohami sú len poloha na chrbte (tzv. supinačná poloha) a poloha na boku dieťaťa. V poslednom období sa však hromadia závery, že aj posledné menované uloženie dieťaťa prináša približne dvojnásobný nárast rizika SIDS. V minulosti sa tradovalo, že pri polohe na chrbte hrozí u dieťaťa riziko vdýchnutia potravy (aspirácia), avšak rôzne štúdie prinášajú so sebou prekvapujúci dôkaz, že najväčšie riziko aspirácie a následne udusenia dieťaťa ide ruka v ruke s polohou dieťaťa na brušku. Nevhodné matrace, príliš mäkké alebo zdeformované dlhším používaním, rôzne vankúšiky v okolí dieťaťa, obliečky presahujúce výrazne rozmery periniek a voľné prestieradlá, v kombinácii s polohou na brušku, znamenujú až 20- násobne zvýšené riziko výskytu SIDS. Nevhodné oblečenie dieťaťa môže zpôsobiť prehriatie detského organizmu (6-10x vyššie riziko SIDS). Matka spiaca so svojím dieťaťom v posteli je tiež rizikovým faktorom, obzvlášť pokiaľ je dieťa mladšie ako 4 mesiace. Riziko sa zvyšuje aj vtedy ak dieťa spí so svojim súrodencom. Odporúčaným postupom je ponechanie dieťaťa v postieľke, avšak vhodné je zdieľať miestnosť s matkou alebo obidvomi rodičmi.
  • Stravovacie návyky dieťaťa, typ potravy
    Dlhé obdobie sa tradoval pozitívny vplyv kojenia matky na zníženie pravdepodobnosti SIDS. Posledné práce síce potvrdzujú, že kojené deti majú nižší výskyt SIDS, ale súvisi to skôr s faktorom matky, nakoľko sa preukázalo, že matky, ktoré koja patria k matkám vzdelaným a uvedomelým a vnímajú riziká hroziace ich novorodencom a uplatňujú opatrenia, ktoré riziko SIDS znižujú. Kojenie však jednoznačne znižuje pravdepodobnosť úmrtia dojčaťa na iné príčiny. Detský cumlík považuje väčšina súčasných odborných publikácií za dôležitý ochranný faktor dieťaťa, ktorý výrazne znižuje pravdepodbnosť rizika na SIDS aj keď vedci nevedia vysvetliť dôvod tohto javu.

ALTE
(apparent life-threating episode- udalosť ohrozujúca život)
Jedná sa o stav, kedy sa prejavia niektoré z faktorov uvedených vyššie. U dieťaťa sa najčastejšie prejaví zástavou dýchania, pričom však okolie (matka) túto udalosť spozoruje a zareaguje. Väčšinou postačí potriasť s dieťaťom a dychová aktivita sa spontánne objaví. Patria sem však aj všetky stavy kedy bolo dieťa resuscitované laikom alebo zdravotným pracovníkom. Približne 9- 10% detí, ktoré zomrie na SIDS má v anamnéze minimálne jednu príhodu ALTE. Pokiaľ má rodič podozrenie, že dieťa malo príhodu ALTE je vhodné s týmto oboznámiť ošetrujúceho lekára aby dieťa mohlo absolvovať odborné vyšetrenia.

Mamičky pamätajte:

  • Vyhýbajte sa aktívnemu a pasívnemu fajčeniu počas tehotenstva a po pôrode, neužívajte drogy a alkohol. Svoje dieťa nevystavujte pasívnemu fajčeniu.
  • Rozumná matka svoje dieťa kojí.
  • Dieťa ukladajte do vlastnej postielky v spoločnej miestnosti s matkou alebo rodičmi.
  • Dieťa ukladajte do polohy na chrbát na tvrdší alebo nedeformovaný matrac, oblečte ho primerane teplote prostredia, obliečky a plachta by mali kopírovať rozmery perinky a matraca. Vak na spanie je vhodnejší ako prikrývky a perinky. Dieťaťu do postieĺky neukladajte plyšové hračky, nepridávajte rôzne vankúšiky a iné pre spánok nepotrebné predmety.
  • V miestnosti nastavte radiátory v zhode s odporúčanými normami pre teplotu v spálni.
  • Pri ukladaní dieťaťa na spánok používajte detský cumlík. Ak tento dieťaťu počas spánku vypadne z úst, nevkladajte mu ho naspäť. U kojeného dieťaťa začnite používať cumlík až po dovŕšení prvého mesiaca života.
  • Deti z rodín, v ktorých sa vyskytli nevysvetliteľné úmrtia novorodencov ako aj deti, ktoré prežili v minulosti ALTE (udalosť ohrozujúcu ich život) by mali mať zabezpečený monitoring počas spánku (napríklad apnoe monitor).
  • Dieťa s kombináciou rizikových faktorov (napr. nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod, matka fajčí) by malo mať tiež zabezpečený monitoring počas spánku.